DOBRE VEDIEŤ

Vo všeobecnosti sa uhlíková stopa CO2 vypočíta ako súčet emisií skleníkových plynov, ktoré priamo alebo nepriamo vyplývajú z činností jednotlivca, organizácie alebo podujatia. Tieto emisie sa zvyčajne počítajú za celý rok a sú vyjadrené v tonách oxidu uhličitého (CO2) alebo ekvivalentoch oxidu uhličitého (CO2e). ISO 14064-1:2018 je medzinárodná norma, ktorá poskytuje organizáciám rámec na meranie, vykazovanie a overovanie emisií skleníkových plynov. Norma prispieva ku globálnemu úsiliu predchádzať klimatickým zmenám tým, že poskytuje organizáciám rámec na sledovanie ich emisií a podávanie správ o ich pokroku pri plnení klimatických cieľov. Konkrétne vzorce na výpočet uhlíkovej stopy sa môžu líšiť v závislosti od konkrétnej situácie a typu emisií. Napríklad emisie z priamej spotreby fosílnych palív možno vypočítať ako množstvo spotrebovaného paliva vynásobené emisným faktorom pre daný typ paliva. Emisie z elektriny možno vypočítať ako množstvo spotrebovanej elektriny vynásobené emisným faktorom pre zdroj elektriny. www.iso.org

Protokol o skleníkových plynoch stanovuje komplexné globálne štandardizované rámce na meranie a riadenie emisií skleníkových plynov (GHG) z operácií súkromného a verejného sektora, hodnotových reťazcov a opatrení na zmiernenie. Vychádzajúc z 20-ročného partnerstva medzi World Resources Institute (WRI) a Svetovou obchodnou radou pre trvalo udržateľný rozvoj (WBCSD), protokol GHG spolupracuje s vládami, priemyselnými združeniami, mimovládnymi organizáciami, podnikmi a inými organizáciami. Organizácia GHG Protocol ponúka školenia o štandardoch a nástrojoch, ako aj overovaciu službu „Built on GHG Protocol“, ktorá uznáva sektorové smernice, pravidlá pre produkty a nástroje, ktoré sú v súlade s normami GHG Protocol. www.ghgprotocol.org

Carbon Disclosure Project (CDP) je medzinárodná nezisková organizácia, ktorá pomáha spoločnostiam, mestám, krajinám a regiónom zverejňovať informácie o ich vplyve na životné prostredie. CDP bol založený v roku 2000 ako „Carbon Disclosure Project“, keď požiadal spoločnosti, aby zverejnili informácie o svojom vplyve na klímu. Odvtedy sa rozsah zverejňovania informácií o životnom prostredí rozšíril na ďalšie oblasti, ako je odlesňovanie, bezpečnosť vody a biodiverzita. CDP teraz pokrýva ďalšie oblasti, ako je biodiverzita, plasty a oceány, a uznáva vzájomnú prepojenosť systémov prírody a Zeme. CDP sa považuje za zlatý štandard environmentálnych správ s najbohatšou a najkomplexnejšou databázou o činnosti spoločností a miest. CDP sa zameriava na umožnenie investorom, spoločnostiam, mestám a vládam budovať udržateľnú ekonomiku meraním a konaním na základe ich vplyvu na životné prostredie. www.cdp.net

Zlatý štandard je najpoužívanejším štandardom pre manažment udržateľnosti, ktorý stanovuje požiadavky na navrhovanie projektov s maximálnymi pozitívnymi vplyvmi na klímu a rozvoj. Je to nástroj na meranie a vykazovanie výsledkov tým najdôveryhodnejším a najefektívnejším spôsobom. Špecifikuje spôsob overovania a tiež overuje dosiahnuté výsledky, aby sa dali použiť na ofsety. www.goldstandard.org

Podľa smernice CSRD (Corporate Sustainability Reporting Directive) budú mať veľké spoločnosti povinnosť podávať správy o ESG od roku 2026 a kótované MSP od roku 2027. Táto povinnosť sa bude vzťahovať na všetky oblasti ESG (Environmental, Social and Governance). Nenahlásenie nefinančných údajov môže mať negatívny vplyv na spoločnosť, napríklad stratu potenciálnych zákazníkov, investorov a partnerov, ktorí sa starajú o udržateľnosť a firemnú zodpovednosť. www.finance.ec.europa.eu

Európske štandardy podávania správ o udržateľnosti (ESRS) sú súborom noriem a ukazovateľov pre spoločnosti zaoberajúce sa nefinančným výkazníctvom. Tieto normy vypracovala Európska komisia a budú sa používať pre všetky spoločnosti, na ktoré sa vzťahuje smernica o podávaní správ o podnikovej udržateľnosti (CSRD) 1. Normy pokrývajú celý rad environmentálnych, sociálnych a riadiacich otázok vrátane klimatických zmien, biodiverzity a ľudských práv 1 .
ESRS boli pripravené na základe diskusií s medzinárodnými organizáciami, ako je Medzinárodná rada pre štandardy udržateľnosti (ISSB) a Globálna iniciatíva pre podávanie správ (GRI), aby sa zabezpečil vysoký stupeň interoperability medzi európskymi a globálnymi normami a aby sa predišlo duplicitnému podávaniu správ zo strany spoločností. www.efrag.org

Skratka GRI znamená „Global Reporting Initiative“ alebo po slovensky „Globálna iniciatíva pre reportovanie“. GRI je medzinárodná nezávislá organizácia, ktorá pomáha podnikom, vládam a iným organizáciám pochopiť a komunikovať ich vplyv na problémy, ako sú klimatické zmeny, ľudské práva a korupcia. GRI poskytuje celosvetovo najpoužívanejšie štandardy pre podávanie správ o udržateľnosti, ktoré pokrývajú témy od biodiverzity po dane, odpad po emisie, rozmanitosť a rovnosť po zdravie a bezpečnosť. Reporting GRI preto umožňuje transparentnosť a dialóg medzi spoločnosťami a ich zainteresovanými stranami. Normy GRI boli vyvinuté v diskusiách s medzinárodnými organizáciami, ako je Medzinárodná rada pre štandardy udržateľnosti (ISSB) a Globálna iniciatíva pre reportovanie (GRI), aby sa zabezpečil vysoký stupeň interoperability medzi európskymi a globálnymi normami a aby sa predišlo duplicitnému vykazovaniu spoločností. www.globalreporting.org

Short SDG znamená v slovenčine „Ciele udržateľného rozvoja“ alebo „Sustainable Development Goals“. Toto je 17 cieľov, ktoré prijala Organizácia Spojených národov v roku 2015 ako univerzálnu výzvu na ukončenie chudoby, ochranu planéty a zabezpečenie toho, aby do roku 2030 všetci ľudia zažili mier a prosperitu. Tieto ciele sú integrované, pričom sa uznáva, že činnosť v jednej oblasti ovplyvní výsledky v iných oblastiach a že rozvoj musí zohľadňovať sociálnu, ekonomickú a environmentálnu udržateľnosť. Krajiny sa zaviazali uprednostniť pokrok pre tých, ktorí sú najviac pozadu. Cieľom trvalo udržateľného rozvoja je skoncovať s chudobou, hladom, AIDS a diskrimináciou žien a dievčat. Na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja sú nevyhnutné kreativita, know-how, technológie a finančné zdroje zo všetkých oblastí života. www.sdgs.un.or